Prečo by ste mali v súčasnosti investovať do drahých kovov?

Dopyt po zlate neustále rastie. V roku 2007 predstavovali východoázijské štáty, India a Blízky východ 72 % dopytu. Toho času vďačí dopyt 55 % sociálnym, hospodárskym a kultúrnym potrebám piatich krajín - India, Čína, USA, Saudská Arábia a Turecko. Za dopytom ešte stále na prvom mieste (70%) stojí odvetvie výroby šperkov. K tomu v značnej miere prispieva aj dopyt zo strany Indie, súvisiaci s kultúrnymi a náboženskými koreňmi. V budúcnosti bude aj Čína disponovať významným potenciálom, 11 % tvorí potreba celosvetových priemyselných spotrebiteľov (zubná medicína, informatika, atď.), 12 % tvoria súkromní investori a 7 % banské spoločnosti.

V posledných rokoch nároky investorov značne vzrástli a sú aj hlavným dôvodom pre nárast dopytu. Ľudia a spoločnosti investujú do drahých kovov na základe rôznych motívov. Jednoznačne a na celom svete je pohonnou silou pri náraste nárokov investorov vhodnosť drahého kovu zlata, ako aj ochrana pred infláciou, neistotou a nestálosťou.

62 % celosvetovej potreby sa zabezpečuje ťažbou v zlatých baniach, 23 % pochádza z opätovného nadobudnutia (napr. spracovanie odpadu pri výrobe šperkov, pri spracovaní starých materiálov s obsahom drahých kovov, spracovanie priemyselného odpadu) a 15 % činia zásoby zlata v centrálnych bankách.

Odhadované množstvo povrchových zásob zlata činí približne 155 500 ton v hodnote cca. 3.000 miliárd amerických dolárov. Ťažba v baniach je relatívne stabilná a dosahuje približne 2.525 ton. Sprístupňovanie nových baní a ťažba je mimoriadne nákladná (často krát sa z 3 ton zlatej rudy získa len niekoľko gramov zlata) a veľmi dlhá je taktiež priebežná doba – až do 10 rokov, preto sa nárast banskej ťažby neočakáva, keďže iba samotné znásobenie povrchových zásob zlata s dnešnými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, by trvalo 64 rokov. I keď viaceré banky zvýšili svoje zásoby zlata, celkovo tento sektor charakterizujú tie predaje, ktoré v rokoch 2003 a 2007 dosiahli priemerný ročný obrat 520 ton. (Predaj sa od roku 1999 riadi podľa dohody, ktorá je záväzná pre banky s najväčšími zásobami zlata.)

Zlato je solventnou, trvalou, stálou a konzervatívnou investíciou. Zlaté prúty sú vždy v osobnom vlastníctve investorov, ktoré je možné kedykoľvek predať, a to aj v zahraničí.

Zlato bolo vždy merítkom bohatstva, materiálnych hodnôt a moci. Drahé kovy sú univerzálnym platobným prostriedkom – vždy a všade na celom svete. Preto je dôležité, aby ste teraz aj vy mohli kupovať a predávať v aktuálnom dennom kurze.

Určité prostriedky, ktoré sa vďaka svojim výmenným vlastnostiam považovali za hodnotné (koža, soľ, obilie, šperky, atď.), sa časom stali všeobecnými výmennými prostriedkami. Tieto tovary disponovali vlastnosťami– okrem tej skutočnosti, že boli mimoriadne žiadané – ktoré uľahčovali uskutočnenie výmeny.

- schopnosť nadobudnutia a deliteľnosť
- trvalosť
- ľahká rozoznateľnosť
- homogenita

Tieto požiadavky najlepšie spĺňajú drahé kovy (zlato a striebro), ktoré nakoniec vytlačili ostatné výmenné prostriedky z obehu. Od polovice 19. storočia až do prvej tretiny 20. storočia zlato celosvetovo prevzalo úlohu peňazí.

Prvá zlatá minca, ktorá slúžila ako platobný prostriedok, bola vyrazená v XVII. storočí pred našim letopočtom Egypťanmi. Svoj skutočný význam pre obchod však získala až vďaka Grékom v VII. storočí pred našim letopočtom. Pri zakladaní bánk sa banka považovala za solventnú až vtedy, keď mala vo svojom trezore príslušné zásoby zlata ako kapitál. Hospodárstvo tej ktorej krajiny sa tiež posudzuje podľa zásob zlata.

Pri vzniku peňazí, - keď ešte peniaze boli tovarom -, bolo ešte jednoduché zistiť pomer platobných prostriedkov rôznych krajín. Keď peňažná minca z krajiny „A“ obsahovala 10 gramov zlata a minca z krajiny „B“ 5 gramov, bola tzv. paritná hodnota zlata 1:2 (paritná hodnota zlata udáva obsah zlata v minci). Kurz sa v tomto prípade zhodoval s pomerom dvoch razieb (Razba ukazuje, koľko mincí sa dá vyraziť z jedného kilogramu rýdzeho zlata.). Peňažné systémy vo všetkých krajinách dlho fungovali podľa rovnakého princípu. Išlo o systém zlatých mincí, ktorý pretrvával až do roku 1914. V roku 1922 sa v rámci Ženevskej konvencie snažili o obnovenie systému zlatých mincí. V krajinách, kde sa vyskytovalo veľa zlata, vznikol systém zlatých prútov a v krajinách s malým množstvom zlata devízový systém zlata. V roku 1934 sa po prvýkrát zafixoval pomer medzi zlatom a dolárom (1 unca zlata = 35 dolárov). Po 2. svetovej vojne sa zrútil finančný systém a pre nový systém sa vypracovali dva návrhy. Podľa nového systému, ktorý sa zrodil v roku 1944 v Brettone Woodsi, je dolár hlavnou menou, ktorú je možné konvertovať na zlato. Všetky ostatné valuty sa zafixovali voči doláru. Platobné prostriedky niektorých krajín mali tzv. fiktívny obsah zlata, tzn. že sa deklaroval obsah zlata menovej jednotky.


Problematickým bolo, že hodnoty sa nemohli odchýliť od fixovanej hodnoty kurzu. Keďže nebolo možné predísť inflácii, nebolo taktiež možné dlhodobo udržať stálosť parity. Vklady v dolároch rýchlo rástli a pre ochranu mien rozvinutých krajín sa založilo združenie Goldpool. Peňažná cena (1 unca zlata = 35 dolárov) a trhová cena sa rozdelili. Goldpool sa snažil zabrániť tomu, aby trhová cena presiahla peňažnú cenu. V roku 1971 americký prezident Richard Nixon devalvoval dolár a prechodne pozastavil výmenu. V roku 1976 sa zlato definitívne oddelilo od meny, tzn. že sa zrušila konverzia medzi dolárom a zlatom. Od tohto momentu finančný svet hovorí o moderných peniazoch.

V porovnaní k iným vkladom sú zlaté prúty niečím mimoriadnym, pretože objekt investície sa aj fyzicky stane vlastníctvom kupujúceho. V dnešnej situácii ide o upokojujúcu skutočnosť.

Investovať môžeme prakticky do všetkého, z čoho v budúcnosti môžeme očakávať zisk. Naše peniaze môžeme investovať do akcií, štátnych cenných papierov, obilia, devíz alebo zlata.
Rozsiahlu funkcionalitu zlata, ako aj charakteristiku investičného zlata určuje dynamika ponuky a dopytu. Obchod so zlatom a investícia do drahých kovov dnes predstavuje vysokohodnotnú požiadavku.
Investori kupujú zlato na znak cielenej správy portfólia a nielen kvôli neistej hospodárskej situácii, medzinárodného finančníctva a možným medzinárodným konfliktom. Tí, ktorí môžu alebo plánujú šetriť pre určité ciele, by samozrejme popri dodatočnej istote radi počítali aj s neustále rastúcim prírastkom hodnoty.
Ceny zlata sa pohybujú čiastočne nezávisle na väčších finančných trhoch. Chýbajúca korelácia robí zo zlata kľúčový prvok každého ľubovoľného rôznorodého portfólia vkladov.
Zlaté prúty vo fyzickej forme – keďže je možné zakúpiť si ich za hotovosť a opäť ich okamžite za hotovosť aj predať – sú mimoriadne obchodovateľným imaním, pretože neznáša pri takejto transakcii riziká spôsobené druhou zmluvnou stranou.

Na svete neexistuje žiadny iný trh s príťažlivejšou silou, ako trh so zlatom. Tieto považujú zlato za prameň ich bohatstva a za medzinárodný platobný prostriedok, pričom súkromné osoby hľadajú v zlate najmä ochranu pred dennou nestabilitou papierových peňazí. História zlata bola po stáročia aj históriou peňazí a naopak. Nie je teda žiadnou náhodou, že tento kov na seba prevzal úlohu všeobecnej mierky hodnoty. Zlato je životne dôležitým hospodárskym tovarom.

Zlato sa považuje za dobrú investíciu, pretože jeho hodnota sa pod vplyvom vonkajšieho pôsobenia dlhodobo nezníži. Dnes, v čase rastúcej inflácie a rastúcich cien sa kladie mimoriadny dôraz na zachovanie kúpnej sily. Medzinárodné valuty k tomu nie sú vhodné.

Následkom finančnej krízy sa početné banky opäť vracajú k žltému kovu, pretože už i len samotná existencia zásob zlata vzbudzuje v klientoch dôveru.

Najväčšia časť oficiálnych zásob zlata sa nachádza vo vlastníctve veľkých centrálnych bánk a IMF (International Monetary Fund). Zásoby zlata, ktoré stoja za ETF (indexové fondy kótované na burze) a inými investíciami, znamenajú rastúcu účasť na zásobách zlata. Celkové celosvetové zásoby dosahovali v roku 2008 približne 28.000 ton, tzn. približne 17% kedykoľvek vyťaženého množstva zlata. Po USD a EUR sa zlato považuje za tretiu najdôležitejšiu formu tvorby zásob.