Približne 24 % celkovej hmotnosti zeme predstavujú kovy. Podiel zlata pritom tvorí 0,00006 %. Preto sa zlato od nepamäti považovalo za viac ako len jednoduchý kov.

Ťažko nájsť národ, v ktorého histórii by sa zlato nevyskytovalo. Už starí Egypťania (od cca. 3.150 pred našim letopočtom) ho používali ako peniaze a využívali ho pri písme – hieroglyfoch formou tavených symbolov. V období kráľa Thothmesa IV. Sa najznámejšie zlaté bane vyskytovali v Núbii. Podľa Diodorosa za čias Ramsesa II. egyptské bane vyťažili 32 miliónov merných jednotiek zlata. Tento drahý kov poznali taktiež Židia, nevlastnili však zlaté bane. Už Moses sa zmienil o tom, že rieka Pison preteká cez raj v provincii Chavilah, ktorá bola bohatá na zlato. Je teda pravdepodobné, že Chavilah bola starogréckou oblasťou Kolchis, kde, ako už je známe, grécky argonauti hľadali zlaté rúno. A aj napriek tomu, že v Indii sa nachádza iba málo zlata, považovala sa už od nepamäti za krajinu mimoriadne bohatú na zlato. Táto domnienka bola vo všeobecnosti v stredoveku dosť rozšírená a hnala Európanov na dlhé námorné plavby, ktoré nakoniec viedli k objaveniu Ameriky.

Prvotne sa zlato využívalo na skrášľovanie tela, oblečenia a príbytkov ľudí (viď zlatnícke umenie). Diodorus Siculus a Herodot hovoria o „Beli v Babylone“ (odkaz/lexikón), o obraze Boha z rýdzeho zlata na zlatom tróne a mnohými ďalšími zlatými predmetmi. Egyptskí, asýrski a perzskí králi, feničania, židovskí králi Salomon a Krösus mali vlastniť rozprávkové bohatstvo zlata. Rovnako sa veľký zlatý poklad pripisuje proroctvu z Delphi, ako aj majetku mnohých rímskych cisárov a patricijov.

Ďalším využitím zlata bola výroba zlatých mincí. Tieto sa vďaka vysokej a stabilnej hodnote tohto drahého kovu stali najdôležitejším výmenným prostriedkom ľudí. Prvú zlatú mincu vyrazili v XVII. storočí pred našim letopočtom Egypťania, ale až vďaka Grékom zohrávala v VII. storočí pred našim letopočtom úlohu v obchode.

V súčasnosti je tento drahý kov pohonnou silou vo finančníctve a tým pádom súčasne aj kormidlom všetkých hospodárskych zmien.

Po zlate je striebro najstarším známym drahým kovom. V prírode sa vyskytuje v čistej forme, najčastejšie ho však možno nájsť ako chemickú zlúčeninu v rudách. Striebro je mimoriadne obľúbené najmä pre jeho krásu, stálosť a jeho mnohostranné využitie. Ľudia striebro využívajú už viac ako 6000 rokov.

História striebra je úzko prepojená s históriou zlata. Vďaka svojmu lesku lákalo na seba pozornosť už v antike. Zo striebra sa vyrábali šperky, neskôr sa používalo na výrobu strieborných mincí. V Starom Egypte, kde sa striebro používalo výlučne v jeho rýdzej forme, si boli zlato a striebro rovnocenné. V čase Novej ríše bol pomer hodnoty 1:2 v prospech zlata, ktorý za vlády Ramsesa II. (okolo 1200 pred našim letopočtom) opäť rýchlo klesol. Rimania a Gréci používali zliatinu zlata a striebra (80% zlato, 20 % striebro), nazývanú ako elektrum. Prvé zlaté a strieborné mince pochádzajú približne z VII. storočia pred našim letopočtom, v Ríme sa prvé mince razili v 217 storočí pred našim letopočtom. V antike striebro pochádzalo najmä z Indie, Perzie a hlavne zo Španielska. V stredoveku sa objavili náleziská striebornej rudy v Sasku, Čechách a v Tirolsku. Od objavenia Ameriky pochádza väčšina striebra z tohto nového kontinentu.